DEATH, THRASH, BLACK, HEAVY, DOOM AND ROCK METAL ZINE

- REVIEWS, REPORTS, INTERVIEWS - SUPPORT METAL UNDERGROUND

úterý 20. března 2018

Home » » Rozhovor - ULCERATE - Zvyčajne tvorím tak, že sa pokúšam vo svojej mysli zachytiť určitý pocit, či náladu na základe našej muziky a textov.

Rozhovor - ULCERATE - Zvyčajne tvorím tak, že sa pokúšam vo svojej mysli zachytiť určitý pocit, či náladu na základe našej muziky a textov.


Rozhovor s death metalovou kapelou z Nového Zélandu - ULCERATE.

Odpovídal Jamie Saint Merat.

Přeložila Petra, děkujeme!

Ave ULCERATE! Je to sice už nějaký ten měsíc, co jsem vás viděl na koncertě v Praze, ale pořád na vaše vystoupení vzpomínám. V malém klubu, kde jsem stál kousek od pódia, měl koncert neskutečnou sílu! Jak jste si jej užili vy a jak probíhalo turné s BLAZE OF PERDITION a OUTRE? Kde se vám v Evropě líbilo nejvíc? 

Všetky naše koncerty v Prahe v priebehu rokov boli fenomenálne. Vždy sme tu mali nesmierne pokornú odozvu publika a Modrá Vopice je miesto s prekvapujúcou svojráznosťou. 

Turné s Blaze a Outre bolo skrátka jedným z našich najlepších koncertných zážitkov – s každým jedným členom z oboch kapiel a taktiež z crew sme skvelo vychádzali, nebol medzi nimi nikto so silným egom. Vzniklo tu niekoľko veľmi pevných priateľstiev. Naozaj som si nemohol želať viac, mal som pocit, že každý jeden človek, každý jeden koncert na tomto turné mi nejakým spôsobom ponúkol a priniesol niečo jedinečné. 

Z hľadiska jednotlivých miest, najviac sme si užili Prahu, Krakow, Paríž, Lausanne, Záhreb, Atény, to boli asi vrcholy turné. 


Celé turné bylo věnováno předstvení vaší nové desky „Shrines of Paralysis“. Mám hodně rád vaše předchozí alba, ale poslední počin mě doslova rozsekal. Líbí se mi, že v sobě obsahuje ještě víc temnoty, než dříve. Vytvořili jste si svůj vlastní styl, který neustále posouváte dál, vyvíjíte se. Když jste šli do studia, měli jste vše připraveno dopředu nebo jste kapelou, která vše řeší až na místě? Jak vlastně vznikaly nové skladby? 

Do štúdia vstupujeme vždy na 110% pripravení. Takýmto spôsobom máme zaručené, že spontánnosť sa postupne vyformuje a nespôsobí zbytočné prerušenia alebo nutné vyhodenie pasáží zo skladby. Taktiež aj charakter muziky je taký, že keď s ňou nie sme úplne spokojní, určite budeme mať problém s jej nahratím. Takže sme vždy mimoriadne pripravení, máme všetko do detailov naskúšané a vždy máme pripravenú pred-produkciu. 

Rovnako ako všetky naše skladby, aj proces tvorenia je značne náročný a puntičkársky. Spracúvame postupne riffy a jednoduché rytmické nápady s využitím cvičných zosilňovačov a tlmičov na bicích, čiže v pomerne tichom nastavení, aby sme hneď mohli diskutovať naše nápady a rýchlo si ich odskúšať bez väčších zmätkov. Potom tieto nápady zoberieme už do skúšobne, kde ich ešte viac zaguľatíme, zhutníme pri plnej hlasitosti aparatúry – tu je miesto, kde pracujem na formovaní bicích a všeobecnej improvizácií. Potom ďalej jednotlivé časti bilancujeme a rozčleňujeme do finálneho usporiadania. Akonáhle je schránka skladby hotová s bicími a jednou gitarovou líniou, nasleduje pred-produkcia skladby a písanie častí pre druhú rytmickú gitaru, basu a vokály. Potom sa skladby ešte okresajú, stále ich opakujeme s ďalšími aranžmánmi až priamo do chvíle, keď sa ide nahrávať celý album. 


První, co člověka doslova uhodí do uší, tak je zvuk. Je pod ním podepsán bubeník Jamie. Znamená to, že si vše nahráváte sami? Určitě je to svým způsobem velká výhoda, ale zase na druhou stranu, bývá dobré, když má kapela i zpětnou vazbu od někoho jiného. Je někdo ve vašem okolí, na jehož názor dáte? Kdy si řeknete: „Teď jsme spokojeni, takhle to chceme!“ 

Áno, náš materiál som nahrával vždy ja sám, iba okrem nášho úplne prvého dema. Z hľadiska spätnej väzvy zvonku, my máme naozaj veľmi jasno v tom, čo chceme a čo považujeme za vhodné pre našu kapelu. Ak sú traja z nás šťastní a spokojní so všetkým, potom je to to jediné na čom záleží. Stále to považujeme za akési umelecké vyjadrenie – čiže je pekné, ak sa ostatným páči, čo robíme, ale zároveň ich pochvala, či kritika nikdy nebude vplývať na to, ako pristupujeme k skladaniu hudby. Nemáme žiadne skryté bočné úmysly, chceme len priniesť ten nejlepší Ulcerate materiál, akí sme dokázali nazhromaždiť. 


Nejen já vás považuji za kapelu, která je v rámci technického death metalu skupinou, která dnes udává směr. Posouváte hranice, jste jiní, originální. Moc takových smeček v současnosti není. Všechny vaše skladby jsou opravdu hodně náročné na hraní. Obzvlášť na koncertech je to neskutečné maso! Mě by zajímalo, jak často cvičíte na své nástroje, kolikrát týdně se scházíte a hrajte dohromady? 

S kapelou skúšame trikrát do týždňa, ale taktiež trénujeme na svojich nástrojoch aj individuálne. Ja sa pokúšam okrem spoločných skúšok cvičiť tak okolo 6 hodín týždenne, niekedy sa mi to nepodarí dodržať a sú týždne, keď cvičím viac. 

Vaše texty jsou plné lidských frustrací, destrukce mysli, šílenství. Kde pro ně berete inspiraci? K vaší hudbě se perfektně hodí, jen si říkám, že působí opravdu hodně depresivně. Mám z nich alespoň takový pocit. Opravdu si myslíš, že je na tom už lidstvo tolik špatně? Já vím, stačí se rozhlédnout kolem sebe, ale také se říká, že naděje umírá poslední. 

Nie vždy chápem, keď mi niekto položí podobnú otázku – veď samotný žáner sa predsa nazýva 'death metal'. Texty musia byť negatívne a drsné, aby podporili danú muziku. Máme tu celú kopu povznášajúcej pozitívnej hudby a zatiaľ čo je celkom zjavné, že sa ľudia k nej upierajú, lebo sa chcú zabaviť, podľa mňa sa v podobnej hudbe nenachádza veľa duševného poznávania. Často to priprovnávam k filmu. Komédie a iné pozitívne filmy sú zväčša oveľa menej odceňované kritikmi ako ich dramatické, či tragické náprotivky. Nikdy som celkom dobre nepochopil, prečo je to v hudbe inak. Filmový režiséri ako David Fincher, Lars Von Trier, Alejandro González Iñárritu a ďalší sú považovaní za svetovo najviac uznávaných režisérov súčasnosti aj napriek tomu, že témy ich filmov sa pohybujú v rovnakých sférách a myšlienkach ako naše texty. 

Ja by som neočákal, alebo nechcel očakávať, že 40 top albumov by znelo ako Merzbow, ale nechcem ani kozmické, povznášajúce a podobné texty v metale. 


Jamie, nejen že jsi podepsán pod zvukem vašich nahrávek, ale ještě tvoříš i obaly desek. Přiznám se, že se mi tvůj rukopis hodně líbí. Vypadá to, že jsi muž mnoha talentů. Zajímalo by mě, jak covery vznikají? Kde pro ně bereš inspiraci? Jakým způsobem jsou malovány? 

Všetky obaly dosiek pre Ulcerate sú moje digitálne koláže. Ale mojím cieľom bolo vždy pracovať v maliarskom štýle, aby sa predišlo zjavnému "digitálnemu" feelingu z daného obalu. Nepáči sa mi, ako mnoho digitálnych prác postráda hmatateľnosť a hrejivosť, sú jednoducho len sterilnými produktami nejakých vlastných nástrojov. Zvyčajne tvorím tak, že sa pokúšam vo svojej mysli zachytiť určitý pocit, či náladu na základe našej muziky a textov. 


Mnoho lidí uzavře označení vaší hudby jako technický death metal. Já si to tak úplně nemyslím. Základy a vlivy jsou asi jasné, ale já u vás slyším a cítím i black metal, post rock, prvky jazzu. Líbí se mi právě ta vaše nespoutanost, kdy je člověk zpočátku úplně zmatený, spoustu momentů nechápe a objeví je pro sebe třeba až po půl roce. Posloucháte hodně jazz? Kdo vás vlastně ovlivňuje jako muzikanty? Tipl bych si GORGUTS, případně francouzskou scénu (AOSOTH, DEATHSPELL OMEGA). 

Jazz zaraďujem do dvoch kategórií - sú tam veci, ktoré počúvam s cieľom pripraviť si bubenícky koncept, ale vlastne tam toho nachádzam len veľmi málo. Ale sú tu súčasníci, ktorí sú naozaj skvelí - Christian Scott, Bohren und der Gore, Dawn of Midi ... 

Čo sa týka vplyvov - nie, povedal by som, že kapely francúzskej scény sú našimi rovesníkmi a nie vplyvmi. Po zoznámení sa s mnohými kapelami osobne by som povedal, že sme túto podobnú cestu objavili individuálne a zdá sa, že za posledných 5-10 rokov sa náš zvukový prejav začína trochu zbiehať do jedného bodu. Keď sme začínali, našimi vplyvmi boli prísnejšie death metalové formácie ako Angelcorpse, starý Cryptopsy, starý Hate Eternal, Vader atď. Po tom, čo sme si vypočuli Immolation, Gorguts, Today is the Day, obzory sa nám trochu začali rozširovať, boli sme fascinovaní skresleným a nepreniknuteľným zvukom. V súčasnej dobe vplyvy už nie sú dôležité, naša kapela má veľmi jasné vízie o tom kde chceme a kde potrebujeme, aby sa veci zvukovo posúvali. 


Moc dobře vím, jaké to je těžké pro kapely z menších zemí, které nemají zase takovou „metalovou tradici“. Navíc, vaše hudba není tou, která by přilákala davy. Jaké to vlastně je, hrát death metal na Novém Zélandu? Máte u vás nějaké kluby, zaměřené na extrémní muziku nebo musíte do Austrálie? 

Nový Zéland je a vždy bol neprístupným regiónov pre extrémnu metalovú hudbu hlavne kvôli nízkej populácií, ale čo je dôležitejšie kvôli priepastnej geografickej izolácií. Vždy tu bola nejaká scéna, ale okrem nejakých veľkých medzinárodných turné je Nový Zéland veľmi postihnutá a obchádzaná krajina v zmysle návštevnosti. Kedykoľvek v prípade, ak ide o trochu menšiu či viac undergroundovú akciu, často to prebieha bez garancie predaja lístkov a tak ďalej, čo znamená, že priviesť sem kapely býva logisticky veľmi náročné. 

Tu doma hráme zopár koncertov, ale snažíme sa ponechať ich na čísle 1 alebo 2 vystúpenia ročne. Máme tu 1 alebo 2 metalové kluby, ale ak mám byť úprimný, nie sú tými najlepšími, čo sa týka produkcie a hudobného zariadenia, takže si často vyberáme miesta, ktoré sú viac komfortnejšie a poskytujú nám všetko, čo potrebujeme na vytvorenie tak mohutného koncertu po zvukovej aj vizuálnej stránke ako je to len možné. 


Jaké je to u vás s koncerty? Opět máte hendikep v tom, že žijete mimo Ameriku a Evropu, kde se jezdí spousta turné. Jak je pro vás těžké dostat se na dobrý koncert? A jak na vaše vystoupení reagují fanoušci? 

V súčasnosti je celá organizácia, bookovanie koncertov a turné riadená interne – pracujeme s tour menežérom, ktorý všetko zarezervuje a my si ponechávame plnú kontrolu nad logistikou, trasou cesty a výberom kapiel, s ktorými by sme radi hrali. Je to pre nás veľký risk, keďže sme tak ďaleko, a možnosť obrovskej finančnej straty je veľmi vysoká, ak nie ste dostatočne opatrný a nepoznáte všetky možné úskalia. Z hľadiska reakcií, máme neuveriteľne vášnivých fanúšikov, za ktorých sme nesmierne vďační. Každé ďalšie turné, ktoré sa organizuje je krokom dopredu či už z hladiska návštevnosti, či pozitívnych ohlasov, takže to zrejme musíme robiť dobre. 

Dostávame mnoho ponúk od agentúr, ktoré ponúkajú podporné prostriedky pre väčšie vystúpenia, ale deväťkrát z desiatich nemajú naozajstný záujem o nás. Sme už príliš starí a tvrdohlaví aby sme hrali celý mesiac so 4-5 kapelami, ktorých primárnym cieľom je len hrať ako predkapely nejakej väčšej formácií bez ohľadu na to, kto je tou hlavnou kapelou. 


Od roku 2007 vydáváte alba víceméně pravidelně. Znamená to, že se můžeme na novinku těšit už letos? Máte připravený nějaký materiál? Myslím, že je čas na novou hudbu od vás! Navnaď trošku fanoušky, nemůžeme se dočkat! 

Poďme sa teda pokúsiť navnadiť fanúšikov, nemôžeme ich už nechať dlhšie čakať! 

Už je to asi mesiac, čo sme začali písať materiál na šiesty štúdiový album. Zatiaľ je nový materiál veľmi inšpirujúci a je posunutý takým smerom, že sa začína vyčleňovať z našej predchádzajúcej tvorby. Povedal by som, že k jeho nahrávaniu dôjde niekedy začiatkom budúceho roka, keďže naše albumy vždy potrebujú nejaký ten rok na finalizáciu. Takže očakávajte vydanie v roku 2019. 

Děkuji moc za rozhovor. Přeji vám mnoho dobrých nápadů, šílených a opravdových fanoušků a ať se vám daří i v osobním životě. Budu se těšit na další koncert i desku! Ať vás provází síla! 

Ceníme si to!

Share this games :